O tom, ako sa z jedného obyčajného týždňa vykľul výnimočný týždeň plný kamarátov, festivalov a zážitkov.
Druhý týždeň bol veľmi spontánny. Išli sme na godzone school 6 (animátorská škola) slúžiť a odovzdať terajším žiakom to, čo sme my prijali, za tie roky nášho chodenia do tejto školy. Bola to riadna pecka, lebo to, čo sme tam zažili, a to, že sme tam spoznali super ľudí, je pre nás samých veľkou radosťou. V tú noc (lepšie povedané skoro ráno) sme sa rozhodli s kamarátkou, že zmeníme plány na ďalšie dni, ktoré sme mali, a pôjdeme na Pohodu brigádovať. Také zmoty a srandy, čo sme zažili, neboli nikdy.
Predstavte si, že ste pripravení a zbalení na dva týždne. Máte kufor plný vecí a kopec tašiek a idete smer Liptov. No nakoniec to otočíte, nastúpite na nočák a idete späť domov zmeniť kufor za ruksak s minimom času, aby ste všetko stihli, a bežíte späť na vlak smer Trenčin-Pohoda. Bola to sranda, a aj brigáda na pohode Pohodová, keďže sme postíhali aj koncerty, ktoré sme chceli vidieť. Na začiatku som bola plná očakávaní ako to vyzerá na festivale ako je Pohoda. Predtým ma rodičia nechceli nikam takto púšťať, ale zistila som, že to vôbec nie je také zlé. Ba naopak, riadne super.
Kresťan si možno povie, čo ja na takom festivale. Ale nie je zlé sa zabávať a spoznávať ľudí. Pokým ja nerobím niečo, s čím nesúhlasím, je všetko v poriadku. A je tam toľko stanov a aktivít, že aj keby sa vám niečo nepáči, alebo nie je dobré, máte vždy kam ísť. A navyše, keď ste tam v dobrej partii so super ľuďmi, máte postarané o všetko.
Možno sa niekedy nebojme vstupovať medzi ľudí a do sveta. Svietiť môžeme všade, kam pôjdeme, a užívať si svet s hranicami. TO, že žijeme v Božom kráľovstve, neznamená, že sa máme separovať a škatuľkovať. Znamená to vyjsť a žiť život, ktorý nám Boh dal.
Poviem vám, že Boh vie hovoriť aj cez neveriacich ľudí. Častokrát som nimi povzbudená a priam prekvapená koľkokrát sa správajú lepšie ako ja, a to ma vždy posúva aj v mojom živote keď sa zamýšľam nad správaním kresťanov.
Nebojme sa vstupovať aj medzi ľudí, ktorí nie sú ako my. Či už zmýšľaním, správaním, vierovyznaním…
Túžim po tom by sme niekedy vyšli zo seba a zo svojej komfortnej zóny a začali ísť do sveta ohlasovať skutočné evanjelium, a to svojím životom, pohľadom na veci a skutkami, nie len rozprávaním a dohováraním. Tak vás teda pozývam vykročiť zo svojej komfortnej zóny predsudkov a strachu. Aby ste naozaj vyšli von a tam boli tým, kým ste. Lebo to čo je vo vás, to zasahuje a žiari. A na to úplne stačí byť s Ním.
Niekedy len stačí, že ste prítomní. Jednoducho ste a to je úplne postačujúce. A ďalšia vec, možno prestať odsudzovať ale radšej sa zamýšľať prečo sú veci aké sú a veľa sa pýtať, ak to je potrebné.
TO, že žijeme v Božom kráľovstve, neznamená, že sa máme separovať a škatuľkovať. Znamená to vyjsť a žiť život, ktorý nám Boh dal.
Nebojme sa vstupovať aj medzi ľudí, ktorí nie sú ako my. Či už zmýšľaním, správaním, vierovyznaním…
Túžim po tom by sme niekedy vyšli zo seba a zo svojej komfortnej zóny a začali ísť do sveta ohlasovať skutočné evanjelium, a to svojím životom, pohľadom na veci a skutkami, nie len rozprávaním a dohováraním.
Tak vás teda pozývam vykročiť zo svojej komfortnej zóny predsudkov a strachu. Aby ste naozaj vyšli von a tam boli tým, kým ste. Lebo to čo je vo vás, to zasahuje a žiari. A na to úplne stačí byť s Ním.
Niekedy len stačí, že ste prítomní. Jednoducho ste a to je úplne postačujúce.
Veniec je opäť z mojej tvorby. Snažila som sa o variabilitu a využitie doplnku viacerými spôsobmi. ( Ak máte o podobný záujem stačí napísať. 🙂 ) Oblečenie: Všetko je zo sekáča Klobúk: Miletička
Foto a vizáž: opäť úžasná spolupráca so Žofiou Baginovou ktorá akurát so svojimi kamarátmi otvorili svoju vlastnú Prestige Vogue Academy
