In to me see

Padaj a neprestávaj

Padaj ako hruška zelená a obi si i kolená. Aj ty, Ľubka!
Dnes som premýšľala zase kdesi v diaľke teplých lúčov a suchých ciest. Som proste snílek a málokedy som tu a teraz. (S čím často nie som spokojná.) Kto ma pozná, vie, že mojou vášňou je inline korčuľovanie a už teraz sa teším na ten vietor vo vlasoch. Jazdím už roky, prevažne dobre, rýchlo a ďaleko..dnes som si však uvedomila, že stále brzdím iba brzdou. Nedokážem zabrdziť v plnej rýchlosti z otočky. Prečo? Lebo sa bojím. Bojím sa padnúť. Pri cvičení tohto manévru totižto hrozí riziko pádov. V hlave sa mi začali premietať moje pády. Za tie roky ich nebolo veľa. Iba párkrát na zadok, raz salto, raz rozčapenie sa ala žaba, ale ďalej nič. Za tie roky ich predsa muselo byť “spústu”. No, nie sú. Prečo? Lebo sa bojím. Bojím sa vojsť do nového. Bojím sa upgradovať svoj štýl korčulovania, len preto, aby som sa náhodou nezranila. Do prčíc!! Ľubica!

Ako predsa chcem v niečom napredovať, keď sa dopredu obrním molitánom? Vlastne. Ani ten molitán si na seba nedám, len to skrátka potichúčky obídem. Hanba mi! Slečna dokonalá, pche! Áno, pravdepodobne si z tohto prejavu pochopil/a, že som vysoký perfekcionista, ktorý by chcel všetko zvládnuť bez najmenších pokleskov. Tak to žiaľ nefunguje, dochádza mi.

Hodiny zabíjam plánovaním. Kolonka sem a kolonka tam. A načo je to dobré, keď aj tak budík 5-krát odložím? Celé je to potom fraška. Následne som frustrovaná z toho, že nič aj tak nestihnem. A prečo? Lebo sa nezapriem a svoju ctenú zadnú časť svojej inteligencie nezdvihnem hneď po zaznení tónu.

Tvrdá reč? Nie. Je dobré nastaviť si zrkadlo a spoznať svoje chyby. Ešte lepšie nechať nech ma tie chyby zdvíhajú a učia, kam zasadiť mantinel. Nie preto, aby som sa obmedzovala, ale aby som sa oslobodila. Tak sa učím, že keď niečo nesplním, čas sa nezastaví a nepočká na mňa. Ide si veselo ďalej. Ak naplánovanú vec nesplním, preleje sa do ďalšieho dňa a ten sa len tak nenafúkne, aby mi bolo po vôli. Sú pády a sú ich následky. Je dobré ich zažívať. Znamená to predsa, že čosi robím, o čosi sa snažím. A najviac dobré je, keď tie následky nemusím zažívať vďaka pádom, ktoré som už zažila a poučila sa z nich. Vďaka ktorým som porástla a využila ich tak v dobro. Nenechala sa nimi znechutiť, ale posilniť.

Rozhodla som sa byť autom, ktorého štartérom budú poklesky a nielen dobrá nálada.
Tak čo, zmeníš aj ty svoj pohon?

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s