Myslím, že svet sa potreboval zastaviť. Len škoda, že to muselo zájsť až tak ďaleko…
V tom každodennom živote, nám ľahko dokážu ujsť dôležité detaily.
Detaily totiž tvoria celok a niekedy sú dôležitejšie než ten samotný výsledok…
Prečo?
Preto, aby sme nezabúdali, boli viac vnímaví, uvedomelí a vďační.
Posledné týždne sa všetko spomalilo. Sme pozastavení v našich činnostiach a nehybnosť, čakanie, nám môže spôsobovať pocit paniky.
Sme zvyknutí žiť v chaose… Sme zvyknutí, že ak nič nerobíme, tak nie sme nikým a ničím… Sme zvyknutí počúvať a vidieť len to čo chceme… Filtrujeme informácie a snažíme sa nezblázniť.
Teraz? Nemáme na výber. Musíme byť tam kde sme, s tým čo sme, s tým kým sme.
Čo ak práve toto je obdobie, ktoré nás naučí väčšej vnímavosti?
Tieto dni nás nútia byť v tichosti a samote. Nútia nás premýšľať a učia nás úplne novým veciam. Máme čas sa nájsť. Máme čas sa započúvať do ranného spevu vtákov, ktorý by sme si v bežný deň deň možno ani nevšimli. Máme čas si všímať práve tie veci, ktoré inokedy ostávajú nepovšimnuté…
Takže ak má byť toto ,,zlé” obodobie už len na to, aby sa veci ,,rozhýbali” a vzťahy vykrištalizovali, tak idem do toho ! Pretože tak ako príroda, aj svet potrebuje občas poriadne obrúsiť a pokiaľ sme si to v tom uponáhľanom hektickom svete ešte doteraz nevšimli, tak teraz už musíme !
Za krásne fotky dakujem Marii Zdráhalovej
Škoda že to muselo zájsť tak ďaleko?? Dráha
..nerád ti mazem predstavy…toto je iba začiatok….
Páči sa miPáči sa mi