Šťastie v nešťastí

Šťastie v nešťastí. Presne takto by som opísala toto korona obdobie. Je to jedno veľké nešťastie, ktoré vie ale priniesť aj veľa pozitívnych a štastných momentov.

Máme konečne viac času na to byť len s rodinou a sami so sebou. Možno sme si konečne uvedomili, že ak si nenavaríš a nezarobíš… tak nemáš. Možno sme sa naučili šiť, štrikovať, hačkovať, piecť, variť, vyrábať, častejšie kosiť trávnik či si vystruhlíkať vlastné husle… Veci, na ktoré by sme počas chodenia do školy a do práce veľmi nemali čas. Nejde o to, že by sme nechceli, ale skôr sme kvôli kolobehu každodenných povinností nemali príležitosť, silu, chuť či odhodlanie…

Čo sa ale stane, keď sa znovu vrátime do škôl a do práce? Naspäť do rutiny bežného života ? Urobia z nás skúsenosti a vzájomná pomoc a láska, ktorú sme v tomto korona období zažili lepších ľudí ? Možno sa začneme viac starať  o seba a svoju rodinu. Alebo sa opäť vrátime do sveta, ktorý je plný sťažovania sa a nadávania na všetko naokolo ?

Áno, zrušili sa maturity, platíme nájmy za byty v ktorých nebývame, prichádzame o prácu, horia nám stajne a krachujú podniky… Môžeme sa sťažovať a nadávať na túto neštastnú situáciu a na všetko naokolo. Hľadať výhovorky. Môžeme sa obzerať na socializmus a na všetko čo tu bolo predtým, na to kto čo povedal, nepovedal, urobil, neurobil…

Alebo sa na to všetko môžeme pozrieť aj z inej stránky a uvedomiť si, že stále máme seba navzájom. Pokiaľ nezačneme od seba, tak žiadna zmena nepríde.

Nebojte sa, aj aj sa rada sťažujem a veľa !  Každý sme si už prešli sklamaniami a vieme, aké je to niekedy ťažké niekomu dôverovať. A najmä tým autoritám, ktoré častokrát viditeľne nekonajú správne. Ale čoraz viac si uvedomujem, že sťažovanie samotné, v konečnom dôsledku nikomu nepomáha. Naše slová práve naopak často spôsobujú neistotu, chaos, dokonca aj nenávisť. Hádžu ľudí do jedného vreca. Šíria dezinformácie a nedôveru. Pokiaľ nezačneme veriť a meniť, alebo sa o to aspoň nepokúsime, tak bude všetko ako predtým…

Je tu čas zmeniť seba, meniť okolie a to ako sa naňho pozeráme. Ideš so mnou do toho ?

Tieto fotky mám ešte z minulého roka a dáko som ich nestihla pridať. 😀 Tak aspoň teraz. 🙂 Fotil Peter Špaček