Fashion & Tips

Ponemocničné zamýšľačky

Tie obyčajné veci sú často tie najkrajšie. Áno, vždy som to vedela, ale človek si ľahko zvykne na daný komfort, začne mať určité potreby a predstavy… Veci čo má, zrazu prestanú spĺňať jeho požiadavky. Trpíme nespokojnosťou a nechuťou bez toho aby sme k nej mali skutočný dôvod. Pritom možno len podvedome nevieme vstrebať fakt, že nevieme kontrolovať všetko tak, ako by sme chceli.


Vedieť oceniť obyčajné maličkosti ako vypraté voňavé prádlo, čistý záchod so sprchou, elektrická posteľ… (tieto veci mi zrovna prichádzajú na myseľ preto, lebo som strávila len nedávno týždeň v nemocnici). Bola to pre mňa nová skúsenosť. Keď som videla prvý krát poriadne ako to v nemocniciach funguje, tak som si veľmi dobre uvedomila aký dokáže urobiť rozdiel, keď personál miluje svoju prácu a naopak keď ju neznášajú a znepríjemňujú svojím prístupom aj svoje okolie.

Taká obyčajná nechuť vie byť ako živelná pohroma. Dokáže zaplaviť aj miesta, ktoré by za normálnych okolností mali byť plné pokoja. Priznávam, bola som riadne pozitívna a vedela som sa tešiť z milých sestričiek, infúzií, pekných obliečok, dobrého jedla, elektrickej postele, starej tety ktorá mi svojím spôsobom nahradila na chvíľu babičku a často pomáhala skrátiť a spríjemniť deň. Čítavala som jej a milovala som to, ako sa jej pritom dokázali rozžiariť oči. Bol to nádherný pohľad vidieť tak niekoho, kto ešte pred chvíľou kričal od bolesti. Bohužiaľ táto radosť netrvala dlho, zdravotný stav sa babičke zhoršil a pripútaná na lôžku trpela svojou bezmocnosťou. Nevedeli sme už na ňu ako spolubývajúce dohliadnuť. Bola totiž expert v tom ako si vytrhnúť sondu z nosa či kanilu z ruky. Nebola to sranda ju pozorovať jeden deň šťastnú rozprávať a druhý plakať od zúfalstva a rozčuľovať sa. Mala vidiny a počula zvuky ktoré reálne neexistovali. Obľúbila si ma a ja ju tiež ale bohužiaľ musela z našej izby nakoniec odísť. 


Niektoré veci neovplyvníme aj keby sme veľmi chceli a tento fakt nás väčšinou znepokojuje. Niekedy až natoľko, že zahltíme našu myseľ zbytočným ľutovaním nad tým ako veci práve sú… ale načo ? Treba mať rád to kým sme, kde sme a čo práve môžeme robiť. Táto nemocničná skúsenosť mi napriek všetkému nakoniec dodala novú odvahu, pomohla mi prekonať samú seba a uvedomiť si, že všetko dokážem v tom ktorý ma posilňuje. 

Toľko veľa fotiek… Ja viem, ale bolo ťažké si vybrať, keďže Adam Faltus nádherne fotí. Isto pozri a podpor aj jeho Instagram.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s