In to me see

Bubliny

Včera vo mne vyvstala otázka: “V akej bubline žijem?”
Uvedomila som si, že žiť v bubline nie je hneď znamením niečoho zlého. Záleží totiž od druhu.
Žijem v bubline, ktorá je pohodlná, z ktorej sa mi nechce vyjsť a zašpiniť sa? V ktorej sa cítim bezpečne a vyhýbam sa konfrontácií?
Či žijem v tej, ktorá ma podnecuje urobiť krok? Ktorá ma prebúdza k obetám, k dávaniu sa a budovaniu?

Tá prvá prináša rozkoly a odsúdenia. Vysoké múry. Oddeľuje.
Tá druhá plodí lásku. Buduje mosty. Obohacuje.

Chcela by som s hrdosťou povedať, že žijem v tej druhej… Avšak migrujem ako mi to vyhovuje alebo lepšie povedané, ako veľmi som zviazaná svojimi obmedzenými predstavami.

Predstavy sú škatuľky, ktoré majú svoj preddefinovaný tvar. Nimi si vytvárame pocit istoty. “Ak to vyjde takto, tak viem, že je to správne. Ak bude ten človek taký, tak ho prijmem.” Aj ty si si práve uvedomil, aký súd to vynáša? Pretože ak to nie je tak, ako sme si predstavili, súdime. Delíme urýchlene veci, ba ľudí do kôpok. Áno, viem, je to tenký ľad. Pretože potrebujeme myslieť aj na seba, chrániť sa i svoje srdce.. Avšak kedykoľvek si spomeniem na Ježiša, on prišiel ku každému bez akýchkoľvek predstáv, s pochopením. Naslúchal a konal. Miloval. Nechal sa raniť.

Teda žiť v kresťanskej bubline nemusí znamenať niečo zlé. Záleží od druhu. Záleží od jej štruktúry. Ak v nej poznávam Kristovu lásku, tá ma nenechá hovieť si na svojom. Tá ma bude podnecovať k naslúchaniu, nie k odcudzovaniu. Ak v nej budem rásť v láske, tak i v dôvere, a vtedy pre predstavy nie je miesto.

Foto: Anna Opinová

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s