Včera vo mne vyvstala otázka: "V akej bubline žijem?" Uvedomila som si, že žiť v bubline nie je hneď znamením niečoho zlého. Záleží totiž od druhu. Žijem v bubline, ktorá je pohodlná, z ktorej sa mi nechce vyjsť a zašpiniť sa? V ktorej sa cítim bezpečne a vyhýbam sa konfrontácií? Či žijem v tej, ktorá… Pokračovať v čítaní Bubliny

Po dnešnom "rozhovore" s kamarátom... Napísala som mu, pretože som o ňom už dlho nič nepočula a pri pohľade na playlist, ktorý si púšťal na Spotify, som sa uškrnula. Lofi coding. Darmo, človek z brandže. Možno vieš, možno nie, ale z tých úvodných viet ti už asi došlo, študujem informatiku. Ťukám všelijaké hókusy-pókusy do klávesice… Pokračovať v čítaní Človek logický, človek kamenný

Klbko života sa namotáva a klbko života nás namotáva - a my priveľmi často ostávame mimo hry, kdesi v imaginárnych múzeách svojich predstáv o sebe a o šťastí. Ktosi sa spýtal starca: "Čo mám urobiť, aby som bol spasený?" Pustovník namotávajúc motúz do klbka, nedvíhajúc pohľad od svojej práce, odvetil: "Práve sa na to pozeráš."… Pokračovať v čítaní Klbko života

Ponáram sa do vody. Otváram oči a nad nadýchnutím už ani nepremýšľam. Vidím ako sa hĺbka zatmavuje, lúče mi lemujú tvár, dotýkajú sa môjho chrbta až sa posledné dotknú mojich piat. Som hlboko. Hlboko v zákutí svojej mysle. Tento čas to akosi vyžaduje. Mám chuť všetko zmeniť. Nechať Ľubicu byť Ľubicou, tak voľnou, tak znova… Pokračovať v čítaní Čo je vlastne správne?

Vlakové presuny v najväčších horúčavách a v najpreplnenejších vozňoch predsa majú čosi do seba. Ja sa vtedy ponáram do myšlienok a nezodpovedaných otázok. Pýtam sa, som, píšem a kreslím. Počúvam. I keď ma to cestovanie poslednú dobu zmáha, mám ho rada, presne pre tieto momenty poznania. Všetci navôkol boli nervózni z tepla. Nefungovala klíma a… Pokračovať v čítaní Na čo sme si zvykli?

Ten čas, kedy sa strácam a ničomu nechápem...keď zabúdam. Akoby som vysypala všetky tie šuflíky našich rozhovorov a ostalo tam prázdno. Pocit. Stane sa to presne vtedy, kedy sa zahltím všetkým vôkol, vzťahmi, povinnosťami, obavami o budúcnosť, plánovaním...a popritom zabudnem na seba a nás. Utekám od samoty a zmätok vo mne narastá.   Riešením je… Pokračovať v čítaní Zabúdam, nezabúdaj aj ty

Ako sa vlastne vrátiť? Tým, že sa pustím do odriekania modlitieb ešte neznamená, že som predsa späť. Viem, že som nebola ďaleko. No predsa..odložila som Ťa na poličku a vytvorila si z Teba sošku. Zmenšila Ťa, znížila intenzitu Tvojho hlasu. Znova som zabudla, že všetko je len o Tebe. Bála som sa neistôt, a tak… Pokračovať v čítaní Odložený

Nie je to najpríjemnejšia veta. Chce od teba, aby si prevzal zodpovednosť a niečo zo seba vydal. Nielen sa pozeral, rozprával, ale aj konal. Medzi čím si to máš vybrať? Medzi byť dobrým a byť Božím. To je križovatka, ku ktorej som sa pred nejakým časom dostala. Prišla som k akémusi rázcestiu, ktoré nemá konca.… Pokračovať v čítaní Musíš si vybrať

Padaj ako hruška zelená a obi si i kolená. Aj ty, Ľubka! Dnes som premýšľala zase kdesi v diaľke teplých lúčov a suchých ciest. Som proste snílek a málokedy som tu a teraz. (S čím často nie som spokojná.) Kto ma pozná, vie, že mojou vášňou je inline korčuľovanie a už teraz sa teším na… Pokračovať v čítaní Padaj a neprestávaj

Mám rada tento život, aj to, keď sa moje plány zmenia. Vtedy, keď mi ich zmení On. Dnešok je takýmto. Zmeneným. Týždne dopredu som si plánovala hodiny, ktoré odpracujem, čo a kedy urobím, čo ešte odložím... Zrazu nápad, pripomenutie. "Ľubi, vráť sa k tomu, čo si odložila. Poďme spolu skladať, písať, posielať, lásku rozdávať. Dnešok… Pokračovať v čítaní Odložené