In to me see

Človek logický, človek kamenný

Po dnešnom "rozhovore" s kamarátom... Napísala som mu, pretože som o ňom už dlho nič nepočula a pri pohľade na playlist, ktorý si púšťal na Spotify, som sa uškrnula. Lofi coding. Darmo, človek z brandže. Možno vieš, možno nie, ale z tých úvodných viet ti už asi došlo, študujem informatiku. Ťukám všelijaké hókusy-pókusy do klávesice… Pokračovať v čítaní Človek logický, človek kamenný

In to me see

Čo je vlastne správne?

Ponáram sa do vody. Otváram oči a nad nadýchnutím už ani nepremýšľam. Vidím ako sa hĺbka zatmavuje, lúče mi lemujú tvár, dotýkajú sa môjho chrbta až sa posledné dotknú mojich piat. Som hlboko. Hlboko v zákutí svojej mysle. Tento čas to akosi vyžaduje. Mám chuť všetko zmeniť. Nechať Ľubicu byť Ľubicou, tak voľnou, tak znova… Pokračovať v čítaní Čo je vlastne správne?

In to me see

Na čo sme si zvykli?

Vlakové presuny v najväčších horúčavách a v najpreplnenejších vozňoch predsa majú čosi do seba. Ja sa vtedy ponáram do myšlienok a nezodpovedaných otázok. Pýtam sa, som, píšem a kreslím. Počúvam. I keď ma to cestovanie poslednú dobu zmáha, mám ho rada, presne pre tieto momenty poznania. Všetci navôkol boli nervózni z tepla. Nefungovala klíma a… Pokračovať v čítaní Na čo sme si zvykli?

In to me see

Zabúdam, nezabúdaj aj ty

Ten čas, kedy sa strácam a ničomu nechápem...keď zabúdam. Akoby som vysypala všetky tie šuflíky našich rozhovorov a ostalo tam prázdno. Pocit. Stane sa to presne vtedy, kedy sa zahltím všetkým vôkol, vzťahmi, povinnosťami, obavami o budúcnosť, plánovaním...a popritom zabudnem na seba a nás. Utekám od samoty a zmätok vo mne narastá.   Riešením je… Pokračovať v čítaní Zabúdam, nezabúdaj aj ty